UctoPedia - SÚBORY - Dodacie podmienky INCOTERMS

INCOTERMS 2010

INCOTERMS (International Commercial Terms) sú medzinárodne uznávané obchodné pravidlá štandardizovaných podmienok ktoré upravujú prechod nákladov, rizík a praktické opatrenia a povinnosti spojené s dodaním tovaru od predávajúceho ku kupujúcemu. Prvá úprava sa používala od r. 1936. Medzi tým došlo k viacerým výrazným zmenám, perióda zmien sa zmenila zo štyroch na desať rokov. Medzinárodná obchodná komora (ICC) prijala v Paríži nové pravidlá 16.9.2010 pod označením INCOTERMS 2010. Nové pravidlá platia od 1.januára 2011. Zmeny oproti úprave INCOTERMS 2000 spočívajú v tom, že 4 pravidlá boli vyradené - DAF, DES, DEQ, DDU a 2 nové univerzálne pravidlá boli zavedené DAT, DAP. Celkový počet dodacích podmienok sa znížil z 13 na 11. Práve tieto dve podmienky majú zatraktívniť používanie INCOTERMS pre intermodálnu dopravu, najmä kontajnerovú, ktorá predstavuje 96 % prepráv v rámci obchodnej výmeny v medzinárodnom obchode.
Podľa charakteru dodacích podmienok sú rozlíšené štandardy do štyroch skupín E, F, C, D.
Nová úprava zaviedla pre uľahčenie používania rozdelenie dodacích podmienok podľa druhu dopravy na:
UNIVERZÁLNE - EXW, FCA, CPT, CIP, DAT, DAP, DDP
PRE LODNÚ PREPRAVU (vnútrozemskú a námornú) - FAS, FOB, CFR, CIF

Skupina E
znamená, že povinnosti predávajúceho sú minimálne, tovar pripraví na nakládku, táto skupina obsahuje len jednu doložku EXW. Predávajúci nehradí hlavnú prepravu. Kupujúci zabezpečuje vývozné colné formality.

Skupina C
znamená, že predávajúci znášaniektoré náklady (Costs) aj po bode, v ktorom sa delia riziká straty alebo poškodenia tovaru. Do tejto skupiny patria doložky CFR, CIF, CPT, CIP. Keď sa použijú doložky skupiny C, predávajúci splní svoju povinnosť dodať tovar vtedy, keď ho odovzdá dopravcovi a nie vtedy, keď sa tovar dostane na miesto určenia. Ide o tzv. dvojbodové doložky. Zabezpečenie prepravnej zmluvy (CIF, CIP aj poistenie) znáša predávajúci, inak je oslobodený od všetkých ďalších rizík a nákladov (bežné použitie dokumentárnych akreditívov).

Skupina F
znamená (FCA, FAS, FOB), že predávajúci odovzdávatovar prepravcovi a teda znáša všetky riziká a náklady domomentu dodania (Free of risk and expense to the buyer). V Fdoložkách je povinnosťou predávajúceho zaobstarať prepravutovaru na miesto, kde sa odovzdá dopravcovi (tzv. úsek pred hlavnouprepravou pre-carriage). Napriek tomu, že vo všetkých F doložkáchje uzavretie prepravnej zmluvy povinnosťou kupujúceho, môže vovýnimočných prípadoch túto zmluvu uzavrieť aj predávajúci,ale na náklady a riziko kupujúceho. Stáva sa tak najmä vtedy, keďcharakter tovaru a miesto umožňujú iba jeden spôsob prepravyalebo ak je výška poplatku za prepravu tovaru rovnaká bez ohľaduna dopravný prostriedok.

Skupina D
znamená, ze predávajúci zodpovedá za príchodtovaru na dohodnuté miesto v krajine určenia / dovozu. Podmienky nazáklade dodania. Písmeno D znamená, že tovar musí dosiahnuťdané miesto určenia (Destination). V tejto skupine sú podľaINCOTERMS doložky DAT, DAP, DDP.

K právnej záväznosti dochádza iba ak sa zmluvné strany (predávajúci a kupujúci) na podmienkach podľa určitej doložky a ak danú skutočnosť riadne zapracujú do kúpnej zmluvy.
Obvykle skutočný obsah doložky nie je dostatočne známy, nevykladá sa zhodne, nechápe sa a nerešpektuje oboma zmluvnými stranami. Každá podmienka stanovuje povinnosti predávajúceho (A1-10) a kupujúceho(B1-10) v desiatich bodoch.

Dodacie podmienky určujú, do akého okamihu (miesta) nesie riziká a náklady na dodanie tovaru predávajúci, a kde tieto riziká a náklady prechádzajú na kupujúceho. Tzn. že dodacie podmienky upravujú štandardy pre uzatváranie obchodných zmlúv a zjednodušujú nielen prípravu dokumentácie, vykonávanie formalít, ale aj priebeh samotnej obchodnej transakcie (balenie, nakladanie, prepravu, vykladanie, poistenie a pod.).
To čo neupravujú je okamih prechodu vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho, ktorý je skôr spojený s platobnými podmienkami alebo inými zmluvnými dojednaniami.
Predávajúci s kupujúcim si samozrejme môžu dohodnúť akékoľvek dodacie podmienky, pre zjednodušenie však boli vytvorené štandardy, ktoré majú jednotný výklad a nevyžadujú preto obsiahlu zmluvnú úpravu.
Zjednodušenie teda spočíva v tom, že obchodní partneri uvedú v zmluve alebo objednávke medzinárodne používanú skratku dodacej doložky a spresní sa len miesto dodania. Obe strany majú jasno, kam má byť tovar dodaný, kto zabezpečí dopravu, kto nesie náklady na dopravné alebo poistné, prípadne kto zaplatí prípadné škody vzniknuté počas prepravy.
Z hľadiska dovozného colného konania hrajú dodacie podmienky kľúčovú úlohu pri určovaní colnej hodnoty, pretože vypovedajú o tom, aké náklady sú zahrnuté v cene tovaru a aké je naopak treba pripočítať.

Veľmi dôležité pre správne používanie dodacích podmienok INCOTERMS 2010 v praxi je aplikovanie týchto základných zásad:
1. Zakomponovanie pravidiel do konkrétnej zmluvy, kedy sa stávajú právne záväznými (napríklad pravidlo, miesto, Incoterms 2010);
2. Výber vhodného pravidla, s ohľadom na tovar, spôsob prepravy, prípadne povinnosť zabezpečenia dopravy, poistenia a podobne;
3. Preskúmanie znenia pravidla pre ubezpečenie, že práve toto je vhodné použiť (výmena anglického znenia; jazykové rozdiely = riziko, zvykové právo napríklad v lodnej doprave v prístavoch a podobne).
4. Pri použití určiť čo najpresnejšie miesto / prístav tak, ako je to len možné (napr: FCA, priestor predávajúceho na 142 Holborn, London, Great Britain, EC1N 2SW, Incoterms 2010). Niekedy sa určuje ja konkrétny bod, prípadne s použitím súradníc podľa GPS;
5. Pamätajte vždy na to, že doložky sú krátke, určujú o povinnosti uzavrieť zmluvu o preprave, prípadne poistnú zmluvu a prechod nákladov. Doložka nerieši prechod vlastníctva, porušenie zmluvy, kedy toto rieši kúpna zmluva. Doložky INCOTERMS neobsahujú opis tovaru, záruky, záväzky, cenu a platbu, platobný titul, neriešia duševné vlastníctvo, právo a ani príslušnosť súdu.
6. Treba zdôrazniť, že miestne zákony môžu zneplatniť niektoré aspekty kúpnej zmluvy a to aj s vplyvom na zvolenú doložku INCOTERMS.